Maruškin rebríček cenností

Baňa na surovinu, o ktorej píšeme v tomto príspevku. V meste Turt, v Rumunsku 

  V tejto stati budeme hovoriť o jednom banskom produkte, s ktorým sa stretávajú motoristi v zimných mesiacoch každý deň.
Nebudeme ale hovoriť o tom, že autá sú vyrobené z kovov a plastov, zo surovín a rúd vyťažených baníkmi, o tom sme už koniec koncov hovorili tu:

https://baniciaveci.blogspot.com/2018/01/vypestovat-alebo-vytazit-auta-banici.html

Budeme hovoriť o produkte, ktorý umožňuje motoristom v zime pri mrznutí a snežení vôbec jazdiť.
Je úplne jedno , či pri zimnom jazdení sedíte v kamióne, autobuse, alebo aute. Baníctvu a jeho vplyvu na každodenný život sa nevyhnete, aj keď možno niektorí baníctvom opovrhujete, a šírite nazelenalé ideologické hlúposti, že baníctvo pre svoj život nepotrebujete.

Nie, nechcem sa rozpisovať o pohonných hmotách - nafte, benzíne, LPG, LNG alebo iných, aj keď tie tiež patria k ťaženým surovinám získavaným technológiami, ktoré boli vyvinuté pre potreby baníctva a geológie.

Budeme písať o tom baníckom produkte, ktorý potrebujete na zimné jazdenie ako soľ.
Áno, o soli sa rozpíšeme.
Bez zimného rozpúšťania ľadu a snehu solením je dnešná doprava v zimnom období nemysliteľná. Doprava v mestách, dedinách, na hlavných cestách a horských priechodoch by bez kamennej soli dobývanej v baniach skolabovala  na niekoľko desiatok dní v každom roku, miesto na pár hodín.

Koniec-koncov, všetky teplokrvné živočíchy bez pravidelného prísunu kuchynskej soli po relatívne krátkom období niekoľkých mesiacov kolabujú a umierajú, človek z toho tiež nemá výnimku.
Prečo?
Preto že sme sa vyvinuli z morských organizmov a bez chloridu sodného voda obsiahnutá v organizme prestáva byť vodivá.
Dedičstvo slaného mora si nosíme v žilách.

Záber na pracovníka v soľnej bani Berchtesgaden

Bez prísunu soli  sa každému teplokrvnému živočíchovi rozhodí  iontová rovnováha v tele  jemné elektrické vzruchy v nervoch sa prestávajú prenášať a začnete umierať.
 Na to nám slúži soľ v tele, ktorá sa dostáva do organizmu buď vo vode, alebo v strave.

Soľ sa dnes spravidla dobýva buď odparovaním  morskej vody, alebo soľanky dobývanej z podzemia lúhovaním.
Kuchynská soľ je ale podstatne drahšia ako obyčajná kamenná soľ, preto že kuchynská soľ je čistená a rekryštalizovaná , a v jej cene si priplatíte za energiu a prácu vloženú do týchto procesov (filtrovanie, odparovanie soľanky, sušenie soli).

Kamenná soľ sa dobýva v podzemných baniach.
Na slovensku v súčasnosti kamennú soľ síce neťažíme, ale v oblasti Zbudze, obce Soľ, pri Prešove aj na Orave jej máme pod zemou ešte slušné zásoby pre budúce generácie.
Kamenná soľ je veľmi dôležitou chemickou a potravinárskou surovinou. V chemickom priemysle sa NaCl využíva ako "ruda" - hlavný zdroj chlóru a sodíka - napríklad pri výrobe kyselín , alebo plastických hmôt.

Nemusí sa Vám to páčiť, ale banícka práca pri dobývaní soli bola od počiatku vekov vo vnútrozemských krajinách od počiatku zdrojom veľkých príjmov , na slanom pote baníkov vykvitla sláva a peniaze takých miest ako je Salzburg, Kraków , či Prešov. Od počiatku vekov mali panovníci monopol na dobývanie, zisky a distribúciu troch hlavných minerálnych surovín: zlato, striebro a soľ.
Bez zlata a striebra by ste v prírode prežili, bez soli nie.
Maruška to v známej rozprávke odhadla správne, mýlil sa jej neinformovaný kráľovský otecko.

Technickú soľ dnes v Európe ťažia najmä Rakúšania, Nemci, Rumuni, Poliaci a Ukrajinci.  Na Slovensko ju dovážame najmä  z Rumunska a Ukrajiny, preto že je podstatne lacnejšia ako tá ktorú by sme teraz dokázali vyťažiť u nás alebo nakúpiť z Rakúska či Nemecka.

Soľ sa v zemi vyskytuje vo forme šošoviek v íloch, ako soľno-ílové brekcie, alebo ako soľné dómy v ílovcoch.
 Soľný dóm je masa prakticky čistej kamennej soli sformovaná väčšinou do tvaru obráteného  kvetu tulipánu či detskej kresbičky "ducha v bielej plachte" .
Hore oblý tvar, dole trochu rozšírený a "rozstrapatený" tvar.
Do takého soľného dómu sa vyhĺbia šachty ,čo ide dobre, preto že ílovce aj soľ sú pomerne mäkké a dobre sa v nich kope, len vystužovanie je náročnejšie preto že soľ aj ílovce sú plastické, a majú tendenciu vyvíjať na výstuže veľký tlak.
Potom sa nasadia stroje podobné uhoľným technológiám a ložisko masy soli sa začne  dobývať komorovaním od zhora-nadol. Musí sa pri tom strážiť obsah metánu a CO2 v banskom ovzduší, preto že soľ je sedimentárna hornina ktorá tieto plyny zvykne obsahovať, niekedy aj v dutinách s vysokým tlakom. Nejedna soľná baňa v minulosti už vybuchla kvôli metánu, a nejedna zahubila baníkov kvôli prietrži oxidu uhličitého natlakovaného v dutinách v soľnej mase. 

S technickou kamennou soľou sa po vyťažení takmer nič nerobí, nečistí sa, len sa podrví na žiadanú veľkosť a preto je lacná. Pri posýpaní ciest a chodníkov nezáleží na tom, či sú v soli nejaké prímesi ílovitej alebo vápenitej povahy , teda či je trochu špinavá. Hlavne že rozpúšťa sneh, ľad a zmrazky. Kusová soľ pre soliská divej zveri sa nedrví, len sa zmenší na požadovanú balvanitosť.

záber zo soľnej bane na Sicílii

Jedno posýpacie auto naloží zo skladu na správe cestných komunikácii zhruba 10 ton zrnitej kamennej soli z rumunska či ukrajiny a podľa vonkajšej situácie stavu snehu či ľadu s pripočítaním vonkajšej teploty s ňou posype  maximálne niekoľko kilometrov ciest.
 Potom sa musí vrátiť pre ďalšiu nakládku, aby mal čo rozmetať. Jedno cestárske auto môže takto za jeden deň a jednu noc až niekoľko sto ton kamennej soli vydobytej baníkmi spod zeme.

Soľ sa rozpustí v sladkej vode, stečie do potoka, potom do rieky a tak sa nakoniec dostane do mora, z ktorého sa pred miliónmi rokov zrodila. Žiadna technická soľ sa nerecykluje - všetka mizne po použití v kolobehoch prvkov v prírode.

Ešte pár informácii aké sú priemerné ročné ťažby kamennej soli v okolitých krajinách podľa Wikipédie:
Nemecko ťaží 13 mil. ton

Poľsko ťaží ročne 4 mil ton

Rusko 9 mil. ton

Rumunsko 2 milióny ton

Ukrajina okolo 5-6 mil. ton  

Slovensko nakupuje technickú kamennú soľ v odhadovanom objeme 200 - 500 tisíc ton ročne

Keď budete najbližšie stáť pod zasneženým kopcom a čakať na cestárov, že kde sú s tým posypom, spomeňte si, že soľ aj posypový štrk sú dobývané banským spôsobom, a neobnovujú sa - musí sa stále na každú sezónu vyťažiť nová dávka v objemoch státisícov ton ročne len pre cesty. Pokiaľ vaše vozidlo nie je vybavené pojazdovými pásmi, v zime sa bez  baníckej soli na komunikáciách nezaobídete.